.RU
Карта сайта

Magický realizmus - - Ústna forma internej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry


Magický realizmus -

je

prúd

a typ modernej prózy, ktorý je založený na

magickom

a

mytologickom

výklade

skutočnosti

.

PETER JAROŠ



Tisícročná včela



V popredí príbehu sú osudy troch generácií rodiny Pichandovcov.

Martin Pichanda a jeho žena Ružena mali tri dospievajúce deti – dcéru Kristínu a synov Sama a Valenta.

Starý Martin Pichanda bol svojráznou osobnosťou (hoci mal iba 51 rokov, všetci ho volali „starý“). Bol roľníkom a murárom (ako väčšina Liptákov), za mladi pochodil s partiou murárov celé Rakúsko-Uhorsko. Odlišoval sa od ostatných dedinčanov, jeho záľubou boli mapy a zemepis. Mal doma plno starých máp a kníh, ktoré si rád prezeral, sníval o vzdialených krajinách – o Madagaskare, Zanzibare, Cejlóne, Jáve. V dedine i v murárskej partii bol obľúbeným najmä pre svoje rozprávačské umenie, s akým podával skutočné i vymyslené príbehy (mnohí ho však považovali za čudáka, deti za ním posmešne pokrikovali „geografia horí!“). Bol láskavý, v jeho dome vládlo porozumenie a dobrá nálada. Rád sa zabavil s priateľmi pri poháriku dobrého vína a pri hudbe, do kostola však nechcel chodiť, čím neustále zarmucoval svoju pobožnú ženu. Často mal bezbožné reči a čítal „rúhačské knihy“, čo mu vyčítali pri spoločných posedeniach i farári. Bol aj novátorom, okrem včiel sa zaujímal o ovocinárstvo, skúšal nové postupy a metódy (podľa rád svojho priateľa, starého učiteľa Orfanidesa).

Zo života ďalších generácií Pichandovcov už vymizla táto patriarchálna harmónia a pohoda. Oni už museli prežiť mnohé tragédie a nešťastia.

Valent vyštudoval v Prahe právo, stal sa z neho pán. Po návrate zo štúdií opustil svoju milú Hanku a oženil sa z vypočítavosti s Hermínou, bohatou dcérou miestneho statkára Haderpána. (Hanka čakala dieťa a Valent si chcel svedomie utíšiť peniazmi, ktoré jej podstrčil. Hanka i dieťa zomreli pri pôrode).

Kristína a Samo mali svadbu v jeden deň. Kristinino manželstvo s Matejom Srokom bolo spočiatku šťastné, ale ani po desiatich rokoch nemali dieťa. Keď ovdovela, napriek pohŕdaniu dediny žila s Julom Mitronom, ktorý za ňou už roky túžil a teraz kvôli nej opustil slabomyseľnú ženu Matildu, s ktorou nemohol mať deti. Kristína porodila Julovi dve nemanželské deti, starala sa však aj o pustenú Matildu.

Samo a jeho žena Mária zostali po svadbe doma u rodičov. (Spisovateľ ďalej sleduje najmä osudy Sama a jeho detí. Samo sa stáva ústrednou postavou románu). Podobne ako jeho otec, aj on bol roľníkom a murárom, chodil s partiou na „múračky“ (tieto však už neboli také úspešné a bezstarostné ako za čias jeho otca, keď liptovskí murári v 19. storočí pomáhali vybudovať mnohé mestá v Rakúsko-Uhorsku). Rád chodieval do otcovho včelína, zaujímal sa o včely, často o nich rozprával, a tak si vyslúžil prezývku Včela. Ťažko pracoval, ale zárobky boli malé, doba sa zmenila, časté boli štrajky, roboty bolo menej. Samo bol nespokojný s týmto životom, často nadával na Uhorsko, na politikov, na hospodársku situáciu. Ani on nechodieval do kostola, bol veľmi kritický k náboženstvu. vstúpil do sociálnodemokratickej strany, páčilo sa mu, že táto strana považuje všetky národnosti v Uhorsku za rovnocenné.

Samova rodina sa rozrastala, mal už päť detí – Janka, Samka, Petra, Karola a Emku. Roky ubiehali, najskôr zomrel starý Martin Pichanda, o niekoľko rokov i jeho žena Ružena. Samove deti rástli a on sa rozhodol, že najstaršieho syna Janka zoberie so sebou na „múračky“. V Maďarsku, v jednom mestečku, sa stali svedkami demonštrácie, pri ktorej došlo k prestrelke. Jedna z guliek trafila aj Janka a Samo musel pochovať svojho syna v cudzej zemi. Skončil s politikou a vystúpil zo strany. Rozhodol sa, že sa bude starať iba o svoju rodinu, získa pre svoje deti majetok. Prenajal si mlyn, dal ho do poriadku a ťažko pracoval, aby splnil svoj plán. Tu sa im narodilo posledné, najmladšie dieťa – syn Marek. Ale nešťastia ho neobišlo ani tu – najskôr sa ktosi pokúsil podpáliť mlyn, potom jeho dcéru Emu zachytili a usmrtili mlynské remene.

Troch starších synov dal Samo (za Valentovej pomoci) vyučiť – Samo sa stal horárom. Peter hodinárom a talentovaný Karol začal študovať v Prahe maliarstvo.

Vtedy postihlo rodinu najväčšie nešťastie – vypukla 1. svetová vojna. Narukovať museli aj Peter aj Karol. Samo sa ešte tesne pred vojnou oženil a odišiel za prácou do Ameriky. Ani Karol, ani Peter sa už domov nevrátili. Peter sa dostal do zajatia, neskôr vstúpil do Červenej armády, ale o jeho ďalšom osude sa nič nevedelo. Karola trafil granát do brucha a v nemocnici zomrel.

Samovi a jeho manželke Márii zostalo zo šiestich detí iba najmladšie – trinásťročný Marek. Ani jeho sen o zbohatnutí sa mu nesplnil – počas vojny sa zrekvirovala väčšina obilia a múky, ledva sami vyžili. Znovu sa začal zaujímať o politiku, nepáčilo sa mu, že sociálnodemokratická strana nebojovala proti vojne. Za protištátne reči a za účasť na demonštrácii sa spolu s kamarátom dostali do väzenia. Prepustili ich až po pol roku, keď sa skončila vojna a bola vyhlásená Československá republika.

Román Tisícročná včela je z kompozičného hľadiska radom menších i väčších epizód zo života Pichandovcov i zo života ďalších obyvateľov Hýb.

Autor v knihe využíva i postupy a prostriedky modernej prózy, najmä postupy tzv. postmoderny a magického realizmu. Dej prerušuje citovaním rôznych autentických, dokumentárnych textov – sú to napr. historické dokumenty o obci Hybe, novinové správy o bojoch a o živote počas 1. svetovej vojny a pod. (Kombinácia umeleckého štýlu s publicistickým alebo s odborným je typický znak postmoderny.)

Tragické príhody sa striedajú s komickými, reálny dej oživujú sny, predstavy, neskutočné javy, zázraky bizarné a humorné situácie (napr. sen Martina Pichandu o tom, ako hrali karty v bruchu veľryby so svojou bývalou milou, sen Sama Pichandu o včelej kráľovnej, čudesné zmiznutie psa Zanzibara po smrti Martina Pichandu, tragikomický osud mladého Nádera, ktorý sa z nešťastnej lásky obesil v udiarni a našli ho celkom vyúdeného, zlodej tvrdiaci, že nemá črevá, smrť a pohreb Martina Pichandu, zázrak po návšteve drotára v mlyne atď. atď.). Okrem scén so situačným humorom sú v knihe i epizódy využívajúce slovný humor, iróniu a paródiu (napr. Martin Pichanda sa predstavuje, že medzi domorodcami na Madagaskare rozšíri spisy Ľudovíta Štúra, založil odbočku matice slovenskej a najstatnejšieho domorodca pasuje za Jánošíka; pri truhle Martina Pichandu si jeho starí kamaráti spomínajú, že podľa reči bol nemanželským synom Janka Kráľa atď.). Tieto fantazijné, groteskné, zázračné a absurdné prvky sú základným znakom magického realizmu, ktorého prvky využil Peter Jaroš aj v tomto svojom románe, ktorým si zaslúžene získal uznanie čitateľov i literárnej kritiky.

Rodokmeň rodiny Pichandovcov:

Martin Pichanda, žena Ružena

deti:

  1. Samo, žena Mária

deti: Janko, Samko, Peter, Karol, Emka, Marek

  1. Valent, žena Hermína

deti: syn, narodil sa ten istý deň, keď sa narodilo mŕtve dieťa bývalej Valentovej milej, dedinského dievčaťa Hanky Kolárovej, ktorá umrela pri pôrode

  1. Kristína, manžel Matej (zomrel)

deti: Ivan a Žofka (ich otcom bol Julo Mitron)

František Hečko



ČERVENÉ VÍNO



Román Červené víno patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej románovej spisby. Skladá sa z troch častí: I. Živly, II. Hrdinka a hrdinča, III. Marek a Lucia. Jeho dej sa odohráva v prvej štvrtine 20. storočia v autorovom rodisku na západnom Slovensku – vo vinohradníckych osadách Zelená Misa a Vlčindol (takto nazval Hečko v románe Suchú nad Parnou a Vlčiu Dolinu).

Dej románu je mimoriadne bohatý a rozvetvený, sleduje životné osudy mnohých vynikajúco vykreslených a zo života odpozorovaných postáv. Podáva presný obraz o živote poľnohospodárov a vinohradníkov i o ekonomických a hospodárskych problémoch, s ktorými museli zápasiť.

V centre deja stoja životné osudy troch generácií rodiny Habdžovcov. Román má autobiografický charakter, za prototyp hlavných postáv slúžili Hečkovi jeho starí rodičia (v románe Michal Habdža a jeho žena Verona) a rodičia (Urban Habdža a jeho žena Kristína). V postave Marka (syna Urbana a Kristíny) zobrazil Hečko sám seba.

Michal Habdža bol bohatý, hrdý a panovačný gazda. Deti i manželka ho museli bezpodmienečne poslúchať a tvrdo pracovať. Mal troch synov – Urbana, Mikuláša, Filipa – a dcéru Jozefínu. Jeho manželka Verona bola tiež prísna, ale na rozdiel od manžela bola i skúpa a bezcitná. Navonok bola veľmi pobožná, avšak mala v sebe iba málo hlbších citov. Aj svoje deti vychovávala tvrdo, neprejavovala k nim veľa lásky. Najspokojnejšia bola vtedy, keď sa mohla utiahnuť do izby s fľaškou vína.

Michal Habdža nemohol svojmu synovi Urbanovi odpustiť, že nemyslel na majetok a oženil sa s chudobnou sirotou Kristínou. Dovolil, síce, aby bývali na gazdovstve, ale aj on, aj jeho žena sa k nim správali ako k sluhom, nemali po nich ani jedného dobrého slova. Urbanov a Kristínin syn Marek – hoci bol ich prvým vnukom – bol pre nich len „pankhartom“ (keďže mladí museli dlho čakať na otcov súhlas so svadbou, Marek sa narodil už mesiac po svadbe). Jediná, ktorá im pomáhala, bola dobrá a láskavá, ale popritom energická prababička Alojzia Kristová. Iba ona sa odvážila vzdorovať svojmu prísnemu a tyranskému zaťovi a povedať mu pravdu do očí.

Urban sa napokon rozhodol, že odíde z otcovho domu. Bez jeho vedomia si s Kristínou kúpili na dlh dom a dva menšie vinohrady v neďalekom Vlčindole, zbalili sa a odišli. Urazený Michal Habdža dlhé roky nechcel o nich ani počuť.

Urban, Kristína a malý Marek si vo Vlčindole zvykali iba pomaly. Žili však v láske a tvrdo pracovali. Urban bol šikovný a rozumný gazda, jeho vinohrady boli najkrajšie v okolí. Získal si aj priateľov (napr. Olivera Ejhledjefku a jeho rodinu). Jeho najväčším nepriateľom bol Silvester Bolebruch, najbohatší gazda v dedine, ktorý voľakedy tiež dvoril Kristíne a nemohol na ňu zabudnúť. Nevedel zniesť, že Kristína je šťastná s iným mužom a využil všetky možnosti, aby im uškodil.

Urbanova rodina sa rozrastala, narodila sa im dcérka Magdalénka a neskôr dvojičky Cyril a Metod. Prababička Kristová sa im snažila pomáhať, bola pre nich veľkou oporou.

Urban ako oduševnený stúpenec pokroku a reforiem vstúpil do úverového neskôr do vinohradníckeho spolku. Spolok však skrachoval a Urban bol nútený si zobrať ďalšiu pôžičku, aby zachránil dom pred dražbou. Odvtedy sa až do smrti trápil splácaním dlhov a výsledok jeho práce pohltili úroky a splátky.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny musel narukovať i Urban. Gazdovstvo zveril Kristíne a desaťročnému Markovi. Pre Marka sa tým skončilo obdobie jeho detstva. So zaťatou vytrvalosťou sa snažil zvládnuť všetky práce vo vinohrade. Keď Urban prišiel o dva roky domov na dovolenku, videl, že z jeho syna sa stal skutočný gazda.

Marek bol aj nadaným študentom, hoci do školy mohol chodiť iba v zime, keď sa skončili práve vo vinohrade. Veľmi sa mu páčila spolužiačka Lucka Bolebruchová, dcéra ich úhlavného nepriateľa Silvestra Bolebrucha.

I keď Kristína a Marek ťažko pracovali, v rokoch vojny bola bieda čoraz väčšia. Kristína čakala ďalšie dieťa, bola chorľavá a slabá. Prišla zima a tuhé mrazy. Jedlo sa im míňalo, deti boli stále hladné. Kristína sa napokon rozhodla pokoriť sa a požiadať Michala Habdžu o pomoc. Vybrala sa aj s Markom do Zelenej Misy, aby vypýtala od bohatého svokra aspoň trocha jedla. Michal Habdža sa k nim správal povýšenecky, pokoril Kristínu i svojho vnuka, čo hrdý Marek nemohol zniesť a návšteva sa skončila konfliktom. Kristína a Marek odišli s prázdnymi rukami. Keď to videla prababička, vybrala sa do Vlčindola, hoci vonku zúrila snehová víchrica. Chcela zobrať jedlo svojim hladujúcim pravnúčatám. Ráno ju našli zamrznutú pod závejom snehu pred Urbanovým domom vo Vlčindole.

Starý Habdža sa potom konečne nad nimi zľutoval a poslal im jedno na celú zimu (nezabudol však odkázať, že Kristínu nechce vidieť ani pri svojej smrteľnej posteli).

Onedlho však rodinu postihla veľká tragédia. Deti – okrem Marka – ochoreli na záškrt. Matkovi sa uprostred noci podarilo doviezť lekára, dvojičky Cyril a Metod napriek tomu zomreli, zachránila sa iba Magdalénka. Počas tej hroznej noci sa narodilo aj Kristínino posledné dieťa, Adamko. Kristína po pôrode dlho ležala, choroba a smrť dvojičiek ju pripravili o posledné sily. O gazdovstvo a domácnosť sa museli postarať deti – Marek a Magdalénka.

Marek mal už štrnásť rokov. Chýr o tom, aký je statočný, sa dostal i k Michalovi Habdžovi. Prišiel vnuka navštíviť, a keď si popozeral vinice. S uznaním pochválil mladého gazdu. Bol už chorý a zdalo sa mu, že najvhodnejším dedičom jeho majetku bude Marek, v ktorom spoznal typicky habdžovské vlastnosti – tvrdohlavosť, pracovitosť a nepoddajnosť.

Po skončení vojny prišiel domov i Urban. Michal Habdža zomrel a vo svojom testamente odkázal polovičku gazdovstva Markovi. (Rodine to zatiaľ nepomohlo, pretože podľa testamentu mala stará matka do svojej smrti právo žiť a gazdovať na Matkovom dedičstve.)

Urbana zvolili za richtára a on sa s novými nádejami pustil do práce a spoločenského života. Opäť vstúpil do družstva, ale kvôli špekulantom a podvodníkom zase skrachovali a Urban prišiel o ďalšiu časť majetku. Boli stále chudobnejší, Urban nevládal platiť bankám splátky. Keď videl, ako pomaly a prichádza o všetko, začal piť.

Marek odišiel študovať do vinohradníckej školy. Spolužiaci sa mu spočiatku vysmievali, pretože bol chudobný a zle oblečený. Každého však prekvapil svojimi vedomosťami a stal sa najlepším žiakom školy. Po jej skončení sa prihlásil na hospodársku školu. Podarilo sa mu ju dokončiť iba vďaka štipendiu, ktoré mu vybavili profesori, aby nestratili nadaného žiaka (s ktorým sa mohli pýšiť na inšpekciách).

Po maturite prišiel domov, stretol sa s Luckou, s ktorou sa od detstva mali radi. Lucka vedela, že Marek by ju darmo pýtal od jej otca, požiadala preto Marka, aby počkal, kým sa ona sama rozhodne, či sa za neho vydá. Marek musel nastúpiť na vojenčinu. Tu ho zastihla správa o matkinej smrti, ktorá už dávnejšie chorľavela.

Urban sa po Kristíninej smrti celkom opustil. Kristína bola oporou jeho života, nikdy neoľutoval, že jej dal prednosť pred majetkom. Teraz už celkom zanedbával prácu a celý deň pil. Zranil sa pri páde z rebríka a onedlho zomrel. Siroty zostali samé aj s dlžobami. Dom a vinice kúpil na dražbe Silvester Bolebruch.

Medzi Markom a Luckou došlo k roztržke, Marek získal miesto adjunkta u veľkostatkára a odišiel na majer. Lucka sa zo vzdoru a žiarlivosti rozhodla vydať sa za ženícha, ktorého jej vybral otec. Ale Marek nevedel na Lucku zabudnúť a napísal jej krásny list. Poštár Nehreš však odovzdal Lucke list až v deň jej svadby. Lucka otočila kone a v svadobných šatách utiekla z Vlčindola za Markom na majer. Zosobášili sa a Marek podal výpoveď. Po svadbe sa ešte pár dní zdržali u starej matky (skúpa Verona sa k Lucke, dcére bohatého gazdu, správala veľmi milo).

Lucka sa rozišla s otcom, ktorý jej nevedel odpustiť. Ani z Markovho dedičstva nič nezostalo, jeho stará matka nedokázala udržať gazdovstvo a na majetok bola vypísaná dražba. (Dom a polia kúpili v dražbe Markovi strýkovia, ktorí na rozdiel od čestného a pracovitého Urbana boli stále bohatší a bohatší. Peniaze získali podvodom a špekuláciami, využívajúc dôverčivosť družstevníkov, okrem iných aj Urbana.) Marek a Lucka odišli zo Zelenej Misy v deň dražby – ticho ako zlodeji a s prázdnymi rukami, odnášajúc si iba svoju lásku, podobne ako Urban a Kristína pred dvadsiatimi rokmi.


2014-07-19 18:44
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • Контрольная работа
  • © sanaalar.ru
    Образовательные документы для студентов.